Pozriem sa všade tam, kam svetlo dopadá
A vidím same tmavé tie nepostá
Zvnúk ľudí bez duši, v nich nikto netuší
Aký je zmysel, kam sa všetko stráta
Ja to vnímam, cítim, dýcham a zauzmem
Žiaľ občas skrývam
V príšky hľadím na ľudí a čakám, kým sa zobudí
Ten hlas, čo kričí, v nich sa zobudíme
Čakanie na zázraky, že rozplynú sa obavy
Čo vysia nám nad hlavami
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Tisíce pocitov, zná niekto pred citom
Aký je zmysel, kam sa všetko stráca
Nechcem sa zmieniť tým, pocitom útratným
Že sme si volkmi, niktož viac necítim
Ja to vnímam, cítim, dýcham a zauzmem
Žiaľ občas skrývam
V príšky hľadím na ľudí a čakám, kým sa zobudí
Ten hlas, čo kričí, v nich sa zobudíme
Čakanie na zázraky, že rozplynú sa obavy
Čo vysia nám nad hlavami
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Nech sa prebudí ten hlas, čo je v nás
V príšky hľadím na ľudí a čakám, kým sa zobudíme
Je to v nás
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Z príšky hľadím na ľudí a čakám, kým sa zobudí
Ten hlas, čo kričí, v nich sa zobudíme
Čakanie na zázraky, že rozplynú sa obavy
Čo vysia nám nad hlavami
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme
Keď sa zobudíme